Zlatožltý list k nám letí, JESEŇ zdraví všetky deti. Vediem vietor, cválam na ňom o preteky so šarkanom. Lenže šarkan ako vták vyletí až nad oblak. A hore si nájde hneď kamarátov aspoň päť.

Skončilo sa deti leto, škôlka na nás volá. Budeme sa spolu hrať, kresliť, spievať, tancovať. A po hraní oddych treba, nabrať sily veľa. Každé dieťa to už vie, že nám v škôlke dobre je.

Padajú, padajú zrelé gaštany. Jeden z nich vo vrecku mám už schovaný. Keď si ich nazbieram ešte aspoň päť, maličkého gaštanka urobím si hneď.

Máme škôlku maľovanú, zlatý zvonček dáme na ňu. Keď zvončekom zazvoníme, všetky hračky odložíme. Pozrieme sa vôkol seba, či je všetko ako treba. Knihy, autá, stavebnice, odložíme do police.

Každý každého má rád, je s ním dobrý kamarát. Ak by niekto smutný bol, žmurkni očkom, pri ňom stoj. Chyť ho pekne ľahučko, pohladkaj ho na líčko. Usmej sa ako slniečko, a poteš mu srdiečko.

Kamarát, kamarát, je ten, koho ja mám rád. Pomôže mi, poradí, po vlasoch ma pohladí. Všetci sme tu kamaráti a máme sa veľmi radi.

Vyrástol raz jeden dom, ocko s mamkou býval v ňom. Obaja sa radi mali, dlho sami nezostali. Raz a dva tu boli deti, slniečko aj na ne svieti. Už to nie je novina, je to veľká rodina!

Letí šarkan, letí, tešia sa mu deti. Zrazu šarkan zdvihol chvost, že má všetkých detí dosť. Veselo si lieta, mierí na kraj sveta, šarkanicu nájde tam, nebude viac lietať sám.

Keď je zima fúka vetrík, oblečiem si teplý svetrík. Do nohavíc šup nožičky, na nožičky hop čižmičky. Ešte si dám kabátik, taký veru nemá nik. Jój hlavička deravá, kde si čiapku nechala? Na krk ešte šál si dám. A ručičky kde schovám? Jednu sem a druhú tam, rukavičky na ne dám. Všetko hravo zvládnem sám.

Kde sa vzal, tu sa vzal, pri záhrade ráno stál. Čiapku sivú, hlavu krivú, a fajku vám v ústach mal. V košieľke neborák, čože je to za panák? Zasmiala sa mladá chasa, jaj veď je to snehuliak. Hopsa sa kamarát, poď že sa ty s nami hádzať sniežikom, dolu briežkom, veselo sa sánkovať.